Table of Contents

Ìdí Tí Oúnjẹ Tí O Fi Ń Wà Nínú Àwòrán Àwọn Ọjà Tó Wà Nínú Àwòrán Àwọn Oúnjẹ Tó O Máa Ń Wà

àwọn tó ní ọ̀já tí wọ́n ń jẹ́ ọjà máa ń rí i pé àwọn èso àti ewéko tuntun kì í ṣe awọ nìkan ni wọ́n ń fúnni ní àwọn èròjà tó jẹ́ pàtàkì tó ń mú kí ọjà náà láyọ̀. bó tilẹ̀ jẹ́ pé àwọn oúnjẹ tí wọ́n ń jẹ́ ọjà ló ń ṣe ni pé kí oúnjẹ tí wọ́n ń jẹ́ ọjà jẹ́ pípé àti pé ó ní ìmúrasílẹ̀, fífi oúnjẹ tó kún inú rẹ̀ kún àwọn oúnjẹ tó ń jẹ́ oúnjẹ tó ń jẹ́ oúnjẹ, tó ń mú kí oúnjẹ túbọ̀ ń jẹ́ kí oúnjẹ túbọ̀ ń jẹ́ kí oúnjẹ máa túbọ̀ túbọ̀ ń jẹ́ oúnjẹ tó ń jẹ́ oúnjẹ tó ń jẹ́ oúnjẹ tó ń jẹ́ oúnjẹ tó sì ń mú kí onírúurú èèyàn máa ṣe é.

Ìwé yìí máa ń ṣàlàyé nípa ìmọ̀ sáyẹ́ǹsì tó wà nínú fífi àwọn oúnjẹ tuntun kún oúnjẹ ẹja rẹ, àwọn ohun tó dára jù lọ, àwọn ọ̀nà tó yẹ kó o gbà múra oúnjẹ náà sílẹ̀, àwọn oúnjẹ tó yẹ kó o máa jẹ, àti àwọn oúnjẹ tó yẹ kó o yẹra fún.

Àwọn Àǹfààní Pàtàkì Tó Wà Nínú Fífi Èso àti Èso Sílò

Àwọn èso àti ewéko ń pèsè onírúurú èròjà tó ń jẹ oúnjẹ tó lè mú kí oúnjẹ tó ń jẹ àwọn ajá máa dára sí i lọ́nà tí kò lè ṣeé ṣe fún àwọn ajá láti máa ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n ṣe ń ṣe bí wọ́n.

Ìlera Iṣẹ́ Ìjẹun Tó Yẹ

Àwọn oúnjẹ tó wà nínú àpọ̀-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-ara-

Yàtọ̀ síyẹn, àwọn èròjà tó ń jẹ́ prebiotic tó wà nínú àpọ́n àti ọ̀gàn máa ń fún àwọn kòkòrò inú inú inú oúnjẹ tó ń ṣe àwọn èèyàn láǹfààní, èyí sì máa ń mú kí wọ́n ní ìlera tó dáa.

Ìrànlọ́wọ́ fún Àjà Igbo Ìjà

Ọ̀pọ̀ èso àti ewéko ló ní àwọn èròjà tó ń mú kí ara tútù, àwọn vitamin A, C, E, àti àwọn èròjà aṣaralóore bíi beta-carotene àti flavonoids. Àwọn èròjà yìí ń mú kí àwọn èròjà tó ń mú kí ara tútù tútù tútù tó lè ba àwọn sẹ́ẹ̀lì jẹ́, ó sì ń fa àrùn tó ń fa àrùn. Bí àpẹẹrẹ, àwọn blueberries ní èròjà anthocyanins tó pọ̀, èyí tó ti fi hàn pé ó ń mú kí ìjìnlẹ̀ èròjà tó ń mú kí ara dàgbà máa ṣiṣẹ́ dáadáa nínú àwọn ajá.

Bó tilẹ̀ jẹ́ pé àwọn ajá máa ń dá sára fíítámì C, síbẹ̀ ó lè dín kù nígbà tí wọ́n bá ń ṣàìsàn tàbí tí wọ́n bá ń ṣàníyàn.

Ìṣòro Ìṣòro

Àwọn oúnjẹ tí wọ́n ń jẹ nínú oúnjẹ tuntun ní èròjà kálọ́lọ́ì tó kéré, omi àti àpọ̀jù, èyí sì mú kí wọ́n jẹ́ àbájáde tó dára gan-an fún àwọn ajá tó nílò kí wọ́n dín kù tàbí kí wọ́n máa gbé ara wọn ró.

Ojú àti Àwòrán Tó Jẹ́ Ara Tó Jẹ́ Ọ̀làwọ́

Àwọn èròjà oníkùú Omega-3 sábà máa ń wà nínú ẹja, àmọ́ àwọn ewéko bíi ẹ̀pàńákù àti kálẹ̀ kan ní èròjà alfa-linolenic acid, ìyẹn èròjà tó ń jẹ́ omega-3 tó wà nínú ewéko.

Àwọn Èso àti Èso Tó Dáa: Àlàfo

Kò sí gbogbo oúnjẹ tó bá dọ̀rọ̀ ààbò fún àwọn ajá. Àwòrán àwọn èso àti ewéko tó jẹ́ ààbò fún àwọn ajá ni a jíròrò nísàlẹ̀ yìí, a sì tún jíròrò bí wọ́n ṣe lè ṣe é àti bí wọ́n ṣe máa ń pín oúnjẹ wọn.

Àwọn Ẹ̀fọ̀ Tó Dáa

  • Awọn Karooti Orisun ti o dara julọ ti beta-carotene, okun, ati vitamin K. Ṣaṣan ni alailẹgbẹ fun awọn anfani ti awọn eyin ti o ni ẹjẹ tabi ti a fi omi ṣan fun irọra ti o rọrun. Nigbagbogbo ge sinu awọn ege ti o yẹ lati yago fun fifọ.
  • Awọn eso kabeeji alawọ Iwọn kalori kekere ati giga ni okun, manganese, ati awọn vitamin C ati K. Nfun ni alawọ, titun, tabi ti o tutu (thawed). Yẹra fun awọn ẹya ti a fi sinu apo pẹlu iyọ tabi awọn ohun elo ipamọ ti a fi kun.
  • Pumpkin: 1 O ni okun ti o ni adalu ati vitamin A. Pumpkin ti a fi sinu apo (ti kii ṣe kikun pie ti o ni ipara) le ṣe iranlọwọ lati mu ikun ti o ni ibanujẹ tabi mu awọn iṣan ti o ni irọrun pọ. Bẹrẹ pẹlu ekan kan fun ounjẹ fun awọn aja kekere, to awọn ekan meji si mẹrin fun awọn irugbin nla.
  • Àdàkọ: Àdàkọ:Aitotẹlẹ, Fiber, ati Potasiomu. Nigbagbogbo ṣe ounjẹ daradara (ṣe igbona tabi fifun) ki o si yọ awọ ara. Gige sinu awọn ọpá tabi mash ki o si dapọ pẹlu ounjẹ.
  • Awọn ewéko Oju omi ati kekere ni kalori. O dara bi itọju ikẹkọ ti o ni irora fun awọn aja ti o ni iwuwo. Gbẹ awọ ti o ba jẹ awọ-ara.
  • Zucchini Ààbò àti àìlóǹkà-kálólórí, pẹ̀lú vitamin B6, C, àti manganese. Ṣẹ́ oúnjẹ dídì, tí a ti ń fi àlìkámà ṣe, tàbí tí a ti ń fi àpò ṣe. Yẹra fún àwọn ohun èlò ìtura.
  • Awọn onibajẹ Bell fun awọn vitamin A, C ati B6. yọ igi, awọn irugbin, ati awọn pith funfun kuro. Awọn onibajẹ pupa ni akoonu antioxidant ti o ga julọ. Nfun awọn strips kekere tabi awọn ege ti a ti ṣa.
  • Ó ní vitamin A, C, àti K, pẹ̀lú folate àti potasiomu.
  • Spinach Ounjẹ ti o pọju pẹlu irin, kalisiomu, ati awọn antioxidants. Sibẹsibẹ, o ni ọra ti o gaju ninu oxalates, eyiti o le jẹ iṣoro ni awọn iye nla fun awọn aja ti o ni awọn iṣoro ẹdọ. Lo diẹ bi itọju igbagbogbo.
  • Broccoli ní okun, vitamin C, ati sulforaphane. Ṣe awọn ododo kekere ti a ṣe ounjẹ tabi ti o ṣun, ṣugbọn ṣe opin si kere ju 10% ti ounjẹ nitori isothiocyanates, eyiti o le fa irritation ikun ti o ba jẹun pupọ.

Àwọn Èso Tó Wà Láìséwu

  • ] Àpọ́n ] O ni vitamin A ati C, pẹlu pectin (a prebiotic okun). Nigbagbogbo yọ awọn core ati awọn irugbin, eyi ti o ni awọn iye ti awọn isẹ ti cyanide.
  • Blueberries Ounjẹ ti o ga julọ fun awọn aja, ti o ni awọn antioxidants ati awọn okun. Ṣiṣan titun tabi ti o tutu (o dara fun awọn ọmọ aja ti o ni eyin).
  • Strawberries O ni vitamin C, okun, ati enzyme kan ti o le ṣe iranlọwọ fun awọn eyin funfun. Yọ awọn oke alawọ ewe kuro ati awọn ege fun awọn aja kekere. Iwọn nitori akoonu suga adayeba.
  • ] Bánà ] Ojúlówó orísun potasiomu, vitamin B6, ati magnesiamu. O ni suga pupọ, nitorinaa fi awọn ege kekere diẹ sii nikan fun ọjọ kan, paapaa fun awọn aja ti o ni iwuwo tabi ṣẹẹri.
  • Watermelon Oju omi ati kekere ni kalori, pẹlu awọn vitamin A, B6, ati C. Yọ awọn irugbin ati awọ ṣaaju ki o to fifun. Gige sinu awọn cubes tabi fun awọn ege ti o tutu.
  • Àwọn àlìkámà Ó lè ran àwọn èèyàn lọ́wọ́ láti dènà àrùn ọpọlọ.
  • Àwọn orísun tó dára fún vitamin àti fibers. yọ àpáta, àpáta àti ewé kúrò, nítorí pé àwọn yìí ní àwọn èròjà cyanide.
  • Mango ní vitamin A, B6, C, ati E. Yí àlàfo tó fẹ́lẹ̀ yọ, kí o sì tú awọ ara rẹ.

Bí A Ṣe Lè Fi Àwọn Èso Tó Wà Lọ́nà Tó Tọ́ Wá

Introducing new foods requires caution and consistency. Dogs have individual tolerances, and sudden dietary changes canMáa tẹ̀ lé àwọn ìlànà yìí kó o lè rí i dájú pé ọ̀nà tó ń gbà ṣe nǹkan rọrùn.

Máa Fi Ìdákẹ́jẹ́ẹ́ Bẹrẹ, Kó O sì Máa Ṣàyẹ̀wò

O lè fi ẹyọ kékeré kan tó tóbi bíi ọ̀bẹ fún àwọn ajá kékeré tàbí ọ̀bẹ kékeré fún àwọn ajá ńlá fún ìṣójú ìṣójú ìṣójú fún wákàtí mẹ́rìnlélógún.

Má ṣe fi àwọn oúnjẹ tuntun kan sínú oúnjẹ kan ṣoṣo. Tí èròjà kan bá wáyé, o ò ní mọ ohun tó ń fa àìsàn náà. Máa ṣe àkọsílẹ̀ ohun tó o fi kún oúnjẹ náà àti bí ajá rẹ ṣe ń ṣe é.

Ṣètò Ara Rẹ Lọ́nà Tó Tọ́ àti Ṣíṣe Ìjọsìn

Máa fọ àwọn èso dáadáa kó o lè mú àwọn èròjà aṣòfò àti erùpẹ̀ kúrò. Tó o bá fẹ́ mú àwọn èso àti ewéko tó ní awọ tàbí awọ tí kò ṣeé jẹ (bánà, òrìṣà, àwọ̀n àdàbà), yọ wọ́n kúrò.

Ẹ yan gbogbo èso náà sí àwọn èso tó bá tọ́ sí bí ẹ ṣe máa jẹ́. fún àwọn irú ọmọ kékeré, ẹ pín àwọn èso náà sí àwọn èso tó kéré gan-an; fún àwọn irú ọmọ ńlá, àwọn èso tó tóbi jù lọ kò ní sí ìṣòro, àmọ́ ẹ ṣì máa ronú nípa ewu tó wà nínú lílu wọn.

Ruru vs. Ti a fi sise

Ọ̀pọ̀ èso ló máa ń tètè dà nù tó bá ti ń jẹun tàbí tí wọ́n bá ti ń ṣe é lọ́nà tó ń mú kí ara tù. Àwọn ọ̀rọ̀ ọ̀rọ̀ ọ̀rọ̀ ọ̀rọ̀ ọ̀rọ̀ ọ̀rọ̀ ọ̀rọ̀ ọ̀rọ̀ ọ̀rọ̀ ọ̀rọ̀ ọ̀rọ̀ ọ̀rọ̀ ọ̀rọ̀ ọ̀rọ̀ ọ̀rọ̀ tó ń ṣe àwọn èèyàn lọ́kàn máa ń dùn.

Àwọn èso sábà máa ń wà ní ààbò, bó tilẹ̀ jẹ́ pé àwọn àdàbà tàbí àwọn ẹyọ àdàbà tí wọ́n ti fi omi ṣòòfò lè mú kí àjẹsára máa rọra rọra nígbà tí wọ́n bá ń ṣe àjẹsára tàbí kí wọ́n máa jẹun láìsí ìjì.

Ìṣakoso Àwọn Ìpín: Kò Tọ́ Sí I

Àwọn oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ fún ajá, títí kan àwọn èso àti ewéko, kò gbọ́dọ̀ ju ìdá mẹ́wàá nínú ọgọ́rùn-ún nínú iye kálọ́ọ̀sì tí ajá rẹ máa ń jẹ lọ́jọ́. Àádọ́rùn-ún nínú ọgọ́rùn-ún tó kù sì gbọ́dọ̀ wá látinú oúnjẹ tí kò ní àjẹsára àti oúnjẹ tó ní ìjùmọ̀kan.

Níwọ̀n bí ọmọ ajá kan tó jẹ́ ẹni tó wúwo tó kìlógíráàmù mẹ́sàn-án, ìdá mẹ́wàá nínú ọgọ́rùn-ún yẹn jẹ́ nǹkan bí ogún sí ọgbọ̀n kálọ́ọ̀nù kálọ́ọ̀sì lójoojúmọ́.

Àwọn Ọ̀nà Tó Dáa Láti Sin Ọlọ́run

  • Àwọn ohun ọ̀gbìn tó ń jẹ oúnjẹ: Àwọn èso tó ń jẹ oúnjẹ tí wọ́n ń jẹ ni àlìkámà tàbí àwọn èso tó ń jẹ oúnjẹ bíi zucchini tàbí càpọ́tì, tí wọ́n sì ń fi ṣe àlìkámà.
  • Awọn ounjẹ ti o tutu: Ṣe idapọ awọn eso ti o ni aabo fun aja pẹlu yogi tabi omi ti o rọrun ati ki o tutu ni awọn apẹrẹ silikoni tabi awọn trays ice cube.
  • Àwọn èrè ìdánilẹ́kọ̀ọ́: Lo àwọn ege kékeré, tí kò ní kálórì tó ti ń jẹ́ àpáta, àpáta, tàbí àdàbà nígbà tí wọ́n bá ń ṣe ìgbọràn.
  • Àwọn àyẹ̀wò àràmàǹdà: Àwọn Karooti tó ti di àgbàdo tàbí àwọn àpáta òṣùmàrè tó ti di àgbàdo lè gbé ọmọdékùnrin tó ń rí eyín tàbí kí ó fúnni ní ìtura tó tẹ́ni lọ́rùn.
  • Mash: Steam poteto mimu tabi agbọn ati mash pẹlu fork lati ṣẹda topper ti o rọọrun ti o tun le ṣe iranlọwọ lati fi awọn oogun pamọ.

Oúnjẹ Tó Léwu fún Àwọn Ajá

Bó tilẹ̀ jẹ́ pé ọ̀pọ̀ èso àti ewéko kò léwu, àwọn míì lè jẹ́ olóró tàbí kí wọ́n fa ìṣòro àìsàn tó burú jáì.

Àwọn Èso àti Ewéko Tó Ń Fa Ọgbẹ

  • Awọn ọra ati awọn raisins Le fa ailera ẹdọ ti o nipọn ni awọn aja, paapaa ni awọn iye kekere. Ko si mọ toxin gangan, ṣugbọn idahun le jẹ lile. Maṣe pese awọn ọra tabi awọn raisins ni eyikeyi fọọmu.
  • Àwọn ọmọ ẹgbẹ́ ìdílé Allium (pẹ̀lú àwọn ẹ̀gbẹ́, ẹ̀gbẹ́ àti ẹ̀gbẹ́) ti máa ń ba àwọn ẹ̀jẹ̀ pupa jẹ́, èyí sì máa ń fa àìjẹjẹunjẹ.
  • Avocado ní persin, oògùn olóró tó ń pa àpò, tó lè fa àárè àti ìrẹ̀wẹ̀sì nínú àwọn ajá.
  • ] Cherries Àbùkù, àbùkù, àti ẹ̀ka ní cyanide, èyí tó lè fa àìrífúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnfúnf
  • Àdàpọ̀ àdàpọ̀ ní solanine, èròjà olóró kan tó lè fa ìṣòro inú inú inú inú inú àti inú ọpọlọ. Àdàpọ̀ tí a ti ń se ni ó dára tí kò bá sí ìṣẹ̀ tàbí iyọ̀, àmọ́ ẹ yẹra fún àdàpọ̀ aláwọ̀ ọ̀gbìn, tí ó ní àwọn èròjà solanine tó ga.
  • Awọn boogi ti a ra ni ile itaja, awọn boogi ti o jẹun (funfun, cremini, shiitake) jẹ ailewu ni awọn iye kekere, ṣugbọn awọn boogi igbẹ le jẹ palara. O jẹ ailewu julọ lati yago fun boogi patapata ayafi ti o ba ti ni itọsọna nipasẹ onisegun.
  • Tomati Àwọn apá aláwọ̀rín (ìpá, ẹ̀ka, èso tí kò dàgbà) ní tomatini, èyí tó lè jẹ́ olóró ní iye ńláńlá.

Àwọn Ohun Tó Ń Mú Kí Àìsàn Ṣe É

  • Awọn eso sitirusi (orun, lẹmọọn, limes, grapefruit) Awọn egungun, awọn leaves, peel, ati awọn irugbin ni awọn epo pataki ati awọn psoralens ti o le fa ifunra ati irọra awọ.
  • Kokosẹ̀ Bó tilẹ̀ jẹ́ pé kò ní jẹ́ ọgbẹ́, ẹran kokosẹ̀ àti òróró lè fa ìdààmú ọ̀gbìn tàbí ìjẹ́jẹ nítorí iye tó pọ̀ nínú ọrá.
  • Kò sí àlìkámà tí ó ní àwọn ìṣẹ̀lẹ̀ tó ń fa àrùn jẹjẹrẹ.

Kí wọ́n lè rí àlàyé tó kún rẹ́rẹ́, Àjọ Tó Ń Bójú Tó Ẹ̀gbin Ọwọ́ Àwọn Ẹnìkàngbé ti ASPCA ti ṣe àlàyé lórí ìkànnì lórí Íńtánẹ́ẹ̀tì nípa àwọn ewéko tó ń fa àrùn àti àwọn ewéko tí kò ní àìsàn.

Àwọn Kókó Tó Lè Ṣẹlẹ̀ àti Bí A Ṣe Lè Fọ̀rọ̀ Wọn

Kódà, tí àwọn èso àti ewéko tí kò ní ẹ̀mí èṣù bá tiẹ̀ dáàbò bò ó, ó lè fa ìṣòro, torí pé téèyàn bá mọ̀ pé ó lè ṣe é láǹfààní, á lè ṣe ìpinnu tó bọ́gbọ́n mu.

Àwọn Kókó Tó Lè Mú Kí Ọpọlọ Túútúú

Àwọn oúnjẹ tó le, tó yí ká tàbí tó ń mọ́ra lè wà nínú ọrùn ẹja kan, pàápàá fún àwọn tó jẹ́ ọmọ kéékèèké tàbí àwọn tó máa ń jẹun.

Àwọn Àbájáde Àìbára

Àwọn ajá lè máa ṣe àìsàn sí oúnjẹ èyíkéyìí, títí kan èso àti ewéko. Àwọn àmì náà ni, ẹsẹ̀, ìdọ̀tí, ẹ̀dọ̀, àrùn ẹ̀dọ̀tí, tàbí ìfunra tó ń báni fínra.

Ìbànújẹ́ inú inú inú inú inú

Àwọn ajá kan máa ń ní ìṣòro tí kò ní láárí nínú lílo àwọn ewéko tó ń mú kí wọ́n máa ṣe àdàpọ̀ (àdàpọ̀, kálúfúrì) nítorí pé èròjà ráfínòò, ìyẹn ṣúgà tó ṣòroó mú jáde nínú ẹ̀yin.

Àwọn Oksálátì Nínú Àwọn Èso Kan

Àwọn pápá, àwọn pápá, àwọn pápá, àwọn pápá, àti àwọn pápá lọ́wọ́lọ́wọ́lọ́wọ́ ló ní èròjà oxalate tó pọ̀, èyí tó lè mú kí àwọn pápá máa ṣe bíi kálisiì, tó sì máa ń dá òkúta sílẹ̀ nínú ọpọlọ.

Àwọn Èso Tó Ní Ìjùmọ̀lára Títóbi

Àwọn èso bíi òṣùmàrè, àjàrà (bí ó tilẹ̀ jẹ́ pé ó ní èròjà olóró), ọ̀pọ̀lọpọ̀ mango àti èso gbẹ ló ní èròjà ṣúgà tó pọ̀. Àwọn ajá tó ní àrùn àtọ̀gbẹ, ìjẹunra, tàbí àrùn pancreatitis yẹ kí wọ́n yẹra fún àwọn èso tó ní èròjà ṣúgà tó pọ̀. Kódà fún àwọn ajá tó ní ìlera tó dáa, ó yẹ kí wọ́n máa fún wọn ní èso tó pọ̀.

Àwọn Ohun Tó Wà Nínú Ìgbà Tí Àkókò Ń Lọ àti Àwọn Ìmọ̀ràn Tó Wà Nípa Ìṣúra

Àwọn nǹkan tó ń jáde nínú ọgbà náà máa ń jẹ́ ọ̀kan lára àwọn ohun tí wọ́n ń ṣe nígbà ìrúwé, èyí sì máa ń mú kí oúnjẹ tí wọ́n ń jẹ máa gbádùn mọ́ni, ó sì máa ń mú kí oúnjẹ tí wọ́n ń jẹ máa ń yàtọ̀ síra.

Nígbà tí ẹ bá ń pa àwọn èso àti ewéko tí ẹ ti gé gé gé gẹ́rẹ́ mọ́ sínú àwọn ohun èlò tí kò lè jẹ́ kí ẹ̀fúùfù máa gbé wọn sínú àpò tó wà nínú àfriji, kó o sì lò ó láàárín ọjọ́ mẹ́ta kí wọ́n má bàa bà jẹ́.

Wá Àyẹ̀wò Lẹ́yìn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn Ọ̀ràn ọ̀ràn ọ̀ràn ọ̀ràn ọ̀ràn ọ̀ràn ọ̀ràn ọ̀ràn

Ojúṣe àwọn ajá tó ń ṣiṣẹ́ lè máa gba èròjà carbohydrate tó pọ̀ jù nínú àwọn ẹja tí kò ní nǹkan ṣe. Aájò ajá tó ní àrùn ìkókó yẹ kó yẹra fún àwọn oúnjẹ tó ní èròjà phosphorus tó pọ̀ bíi ẹ̀pàǹtì àti broccoli. Àwọn ajá tó ní àrùn àtọ̀gbẹ nílò ìtọ́jú líle lórí èròjà carbohydrate.

Ṣaaju kí o to fi oúnjẹ tuntun kan kún oúnjẹ ẹja rẹ, jíròrò ètò rẹ pẹ̀lú dokita ẹranko rẹ. Wọ́n lè ràn ọ́ lọ́wọ́ láti ṣàyẹ̀wò oúnjẹ tí ẹja rẹ ń jẹ nísinsìnyí, láti mọ àwọn àìtó tàbí àwọn ohun tó ń jẹ jù lọ, àti láti ṣètìlẹ́yìn fún àwọn oúnjẹ tó yẹ ní ìbámu pẹ̀lú ipò ìlera rẹ. Wọ́n tún lè fún ọ ní ìmọ̀ràn nípa àwọn ohun tó ń jẹ oúnjẹ tó yẹ fún ẹ nígbà tí àwọn èròjà tó ń jẹ oúnjẹ kan bá ń ṣaláìní.

Tó o bá ní àrùn pancreatitis, àìsàn àìsàn àìsàn àìsàn tàbí àìlera inú inú inú inú inú, ìtọ́sọ́nà oníṣègùn tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ, tó sì ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ, tó ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá, tó sì ń dá ẹyẹ tó ń dá ẹyẹ tó ń dá, tó sì ń dá ẹyẹ

Àwọn Àbá Tó Ṣe Pàtàkì: Ìwà Tó Tọ́

Bí ẹ bá ń lo àwọn èso àti ewéko tuntun nínú oúnjẹ tí ẹ ń jẹ, ó máa ń fún ẹ ní àǹfààní láti mú kí oúnjẹ yín máa jẹun dáadáa, ó sì máa ń fún ẹ ní ìmúnilówó.

Má ṣe gbàgbé pé àwọn oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ àti àwọn ohun tó ń mú kí oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó sì ń jẹ́ oúnjẹ tó ń jẹ́ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ oúnjẹ tó ń jẹ́ oúnjẹ tó ń jẹ́ oúnjẹ tó ń jẹ́ oúnjẹ tó ń jẹ́ oúnjẹ tó ń jẹ́ oúnjẹ tó ń jẹ́ oúnjẹ tó ń jẹ́ oúnjẹ tó ń jẹ́ oúnjẹ tó ń jẹ́ oúnjẹ

Lati mọ diẹ sii nipa awọn ounjẹ ailewu fun awọn aja, ṣayẹwo awọn orisun olokiki bii itọsọna ti American Kennel Club si eso ati ẹfọ , awọn ASPCA akojọ ti awọn ounjẹ eniyan ti o ni ikolu , tabi VCA Animal Hospitals itọsọna ounjẹ . Olùtọju rẹ jẹ orisun ti o gbẹkẹle julọ fun imọran ti ara ẹni.

Tó o bá ń ronú jinlẹ̀, tó o sì ń fi ìjìnlẹ̀ òye ṣe nǹkan, wàá lè fi àwọn èso àti ewébẹ̀ tó ń mú kí oúnjẹ ẹ̀yin ajá yín dára sí i, èyí á sì mú kí gbogbo àwo ẹ̀yin ajá yín di àǹfààní láti ní ìlera tó dára.